close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

22.12.2o1o - Prví krát na novej adrese

22. prosince 2010 v 17:18 | anie*
1
Vy ma už vlastne poznáte takže akýkoľvek úvodný článok je zbytočný len preto že som si zmenila meno a adresu. Stále som tá anie* len na inej stránke. Jednoducho som sa nedokázala pozerať ako bitter-sweetworld chátra pred mojimi očami a ja sa na to nečine pozerám. A každý deň čo som sa snažila napísať aspoň 6 slovnú vetu som cítila že pri tom písaní už nemám taký pocit ako kedysi. A ak mám byť úprimná teraz ten pocit mám. Teším sa keď dopíšem tento článok, teším sa že sa zas pozriem na moje obľúbené blogy, teším sa že som späť. . . Ale teraz už naozaj naozaj. A keďže zmyslom tohto článku [ne]bolo unudiť vás k smrti tak tu samozrejme napíšem o začiatku týždňa až po dnes. Už nieste taký rady že ma tu máte späť, však? :D :]


Pondelok

Ráno som vstala o 6:28. Lenže nie do školy. Keď som s vynaloženou námahou otvorila svoje oči prvé čo som uvidela bola moja mama " Nevstávaj, nevstávaj ! Dnes do školy nejdeš." Lenže ja som vstať musela, nebyť toho že mi bolo treba na záchod by som sa s postele ani nepohla. Chvíľu mi aj bolo divné čo robí moja mama o 6.28 v mojej izbe s teplomerom v ruke ale veď komu to dobre ráno páli? Čakáreň u doktorky bola preplnená rómskymi 16 ročnými dievčatami s deťmi a ostatnými 16 ročnými rómskymi dievčatami ktoré si šli vypýtať ospravedlnenku pretože sa im nechcelo do školy no a potom tam boli iba deti v predškolskom veku ktoré potrebovali zaočkovať. Doktorka mi predpísala nijaké lieky na môj hlienistý kašeľ sestrička mi musela urobiť výter z nosa. Tú hrozivú paličku s vatou n konci už s pamäte nikdy nedostanem. Keď som dorazila domov zazvonil mi mobil. V ňom sa ozval hlas osoby od ktorej by som telefonát nikdy nečakala.

" Haló,
anie*?"
" Áno. . .
Holly?!" - Pre tých ktorý nevedia alebo zabudli Holly je kamarátka ktorá sa na mňa a Ivy okašľala
H:"Ja len či prídeš do školy pretože dnes je ta súťaž a . . . "
A*:" Nie, neprídem som chorá!"
H:" Aha a nešla by si cez prázdniny niekam? Napríklad na horúcu čokoládu alebo na horúci čaj alebo. . . ?"
A*:" Nie vieš ja . . . Nie."
H: " Prečo? "
A*: " No vieš, nemôžem nikam chodiť iba ak s mamou ."
H: " Aha tak nič. Ahoj."

Samozrejme že som jej nehovorila pravdu. Nemám predpísané antibiotiká len nemôžem ísť do školy ale ináč celé prázdniny sa môžem slobodne pohybovať. Tá výhovorka je riadne blbá ale raz mi ju poradila mama a zabrala. A keď zabrala prvý krát zaberie aj druhý krát. Len nie na tú istú osobu pravdaže. A okrem toho som sa na dnes sľúbila už Ivy ktorú som nevidela od minulej Stredy. Ale späť k Pondelku. O druhej som musela ísť na kostýmovú skúšku. Ako iste viete som členkou divadelného súboru a v Utorok sme mali predstavenie. Musela som si vyskúšať dva kostýmy. Pretože ten prvý - červený - mi bol malý. Tak som mala nakoniec taký istý len zelený. Ja som nevedela ako si to mám obliecť a tak som si ten horný diel toho kostýmu dala naopak a ehmmm. . . ten dolný tiež. Našťastie som pod tou sukňou mala rifle a tak to nespôsobilo takú katastrofu akú malo. Keď som po kostýmovej skúške dorazila domov zapla som si televízor pretože mi išiel seriál. Potom som bola strašne unavená tak som si šla ľahnúť. Ešte ráno som mala v pláne pozrieť si Annu Kareninu s Gretou Garbo lenže večer som dostala chuť na srandu a romantiku. A príbeh Anny Kareniny je síce úžasný ako samotný Tolstoj ale nepobaví. A ja som sa chcela naozaj zasmiať ale nechcela som riskovať že by som si pustila nijakú hovadinu kde by to bolo možno dva krát za celý film a tak som stavila na komédiu pri ktorej mi oči slzia od smiechu vždy - CASANOVA. Tie hlášky, herecké výkony a prostredie ma vždy dostanú. No komu by neučarovali Benátky. Moja obľúbená hláška je keď Casanova stojí s prasaťom pred Francesciným domom
otvorí mu slúžka a povie "Paní hovorí že prasa nemôže ísť dovnútra ale to zvieratko si vezme."

Utorok

V Utorok ráno som musela ísť na generálku. Šok nastal keď mi ukázali našu spoločnú šatňu. Spoločnú - mňa a Nata. Neviem ale keby som bola profesionálka tak by mi dali jednu veľkú šatňu v ktorej by som bola iba ja a tisíc kvetov od fanúšikov :D. Ale kino-nekino ešte netuší aká veľká hviezda zo mňa o 9 rokov bude :D. Každopádne s Nateom som to vyriešila tak že som ho poslala za dvere . . .
Keď som ich otvorila stál za nimi už v kostýme. Niekedy naozaj obdivujem tú jeho životnú filozofiu " Keď sa nemôžem obliecť pred dverami oblečiem sa za nimi." Po koncerte som dokonca zbadala aj Holly. Čo tá tam asi tak robila?

Na srdci mám toho samozrejme viac ale ešte máme pred sebou kopu dní. Tento článok je jedným/prvým z mnoha ktoré tu ešte zverejním. . . Rok 2011 bude riadne divoký. Cítim to v kostiach

anie*
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mína Mína | Web | 22. prosince 2010 v 19:23 | Reagovat

Dúfam že teraz už budeš naozaj písať články častejšie lebo mi to chýbalo.
Ja som už chorá bola, ale teplotu som nemala aj ked som na to vyzerala. A k dorke som tiež nešla vlastne lebo ked sme tam prišli, na dverách stálo že už neordinuje :D ...Casanovu si si vybrala dobre :) aj mňa vždy dokáže rozosmiať :D a tú hlášku mám aj ja rada :D

2 ellie ellie | Web | 23. prosince 2010 v 12:16 | Reagovat

Ja tiež chcem aby bol rok 2011 iný. Už ma to takto nebaví. Ja ani neviem ako. Vlastne viem. Nenávidím tie svoje stavy ktoré dostávam, keď mám pocit, že nemám kamarátov, ke´d chcem byť sama a keď mám chuť zjapať na clep rodinu že sa spravajú ako posrané deti, keď mám pocit, že nemám žiadnych skutočných kamarátov, lebo tý skutočný by si na mna našli čas... niečo by sa malo zmeniť, ja to strašne chcem. inak výhovorčku si použila dobrú ale ja na tvojom mieste by som jej povedala niečo iné a nie výhovorku. Možno najlepšie nejakú tu hlboku pravdu do duše :D. A som rada že si speť, len mi debilne ukazuje tvoj dizajn kedže ja mám notbuk.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.